Lubosova jaskyna

JaskyĹ?a je jedna z maliÄŤkĂ©ho mnoĹľstva jaskĂ˝Ĺ? rieÄŤneho charakteru. JaskyĹ?a sa ĹĄažšie hÄľadá a kto tam ešte nebol, tak ju na 100% na prvĂ˝ krát nenájde. JaskyĹ?a je rozdelená na dve ÄŤasti a to na suchĂş, ktorá smeruje dole sĂşbeĹľne s masĂ­vom a mokrĂş, ktorá smeruje do masĂ­vu. Mokrá ÄŤasĹĄ je plazivka v ktorej je plno blata a v jej ÄŤasti sa pokraÄŤovanie nepredpokladá. Suchá ÄŤasĹĄ jaskyne konÄŤĂ­ nánosom, ktorĂ˝ je problĂ©m transportovaĹĄ do väčších ÄŤastĂ­ jaskyne. Preto uvaĹľujeme namontovanĂ­ lanovky…

15.01.2005

14.01.2005 sme sa rozhodli Ă­sĹĄ na akciu, vraj Ä˝uboš chce body. KeÄŹĹľe nás nebolo veÄľa, Stano, Marek a Ä˝uboš, dohodli sme sa do Ä˝ubošovej jaskyne. VeÄŤer som rozposlal zopár SMS, ak by sa náhodou chcel niekto pripojiĹĄ, o 17h máme maĹĄ vĂ˝roÄŤnĂş schĂ´dzu, tak akcia nebola plánovaná. Ešte veÄŤer zavolal Jurko, Ĺľe by išiel a ráno nás na pol ceste dohonil Miro, Ĺľe ide tieĹľ… Trocha sme polozili jaskyĹ?u a šup sa do plaziviek v mokrej ÄŤasti, kde sme zaÄŤiatkom roka so Stanom troška popracovali. Priniesli sme si aj bandasku , na ktorej sme odrezali stenu a priviazali lano aby sa Äľahšie ĹĄahala. Bola tu naozaj potrebná, pretoĹľe na lanovku by sme museli prehlbovaĹĄ chodbu. Neboli sme tam ani tak dlho a Stano hlásil, Ĺľe cĂ­ti objav. NiÄŤ novĂ©, Stano ho totiĹľ cĂ­ti kaĹľdĂş akciu, no tvrdil, Ĺľe vidĂ­ ÄŹalej, a Ĺľe mu s tadiaÄľ vyletel i naspäť vletel netopier a zmizol v tme… A naozaj, keÄŹ sme sa vystriedali, kaĹľdĂ˝ v tom najväčšom humuse blata, bolo vidieĹĄ dopredu popod stropom zo šesĹĄ metrov. Prácu sme ukonÄŤili s tĂ˝m, Ĺľe zajtra prĂ­deme znova. A zajtra bude objav!

16.1.2005

NOVĂť OBJAV

..po Ăşmornej práci v neznesiteÄľne lepkavom bahne sme si dali obedovĂş pauzu, no popod stropom bolo ÄŤoraz viac miesta a tak sa dalo prekrojiĹĄ tmu novĂ©ho tajomnĂ©ho priestoru svetlom ÄŤelovky. Nebolo ÄŹaleko vidieĹĄ, no stále mi to nedalo a zvedavosĹĄ ma spolu s Vladom drĹľala v pozĂ­ciĂ­ leĹľiaceho strelca raziaceho tunel. Všetci uĹľ boli na povrchu a opekajĂşc slaninu, zabudli na dvoch netrpezlivĂ˝ch ÄŤlenov, ktorĂ­ striedajĂşc sa do vysilenia hrnĂşc bahno pod sebou i do strán razili šachtu na veÄľkosĹĄ svojich tiel len aby si posvietili ÄŤo najÄŹalej do  priestoru. Vlado razil cestu, fukot a bum bum, bum bum, bum bum. Nakoniec to bolo VladovĂ© srdce, ktorĂ© som poÄŤul do dvoch metrov za nĂ­m, oznamujĂşc vysilenie. Je zaujĂ­mavĂ© ÄŤo všetko mĂ´Ĺľete zaĹľiĹĄ pri práci, ktorá vás nesmierne bavĂ­…
Prichádza Stano, Ĺľe kde sme, šup, a uĹľ sme boli tam, ako batoÄľa prvĂ© plazenie, na štyroch a potom na nohy, krása. BlaĹľenĂ˝ to pocit prechádzaĹĄ tunelom s ktorĂ˝m sa pradávno hrávala voda a od tĂ˝ch ÄŤias uĹľ iba my. To ÄŤo sme videli, to sme neÄŤakali. Na konci chodby sa jaskyĹ?a stáča doÄľava. JaskyĹ?ou sa rozlieha vreskot, nie nechceli sme plašiĹĄ netopierov ako i inĂş zver, ale veÄŹ to pozná kaĹľdĂ˝ kto aspoĹ? raz prenikol do priestorov. „OBJAAAV“, ozĂ˝va sa ÄŹalej jaskyĹ?ou. Prechádzame ÄŹalej a hop, kde sa vzala tu sa vzala, „studĹ?a“. PrvĂ© pocity ĹľenĂş ÄŹalej, ale predsa vás zháči pocit nedĂ´very z novĂ˝ch priestorov a tak osem metrová studĹ?a pĂ˝ta lano. Stano v ošiali vybieha von verbujĂşc jaskyniarov dnu, no neĹľ sa staÄŤĂ­ otoÄŤiĹĄ, všetci zmizli v tme. Keby sa takto všetci hnali na robotu o objavy nemáme nĂşdzu…

PrinesenĂ˝m lanom sa Stano spúšťa dole. ZisĹĄuje, Ĺľe sa jaskyĹ?a nekonÄŤĂ­ a naše obavy sa ukázali ako opodstatnenĂ©. JaskyĹ?a sa totiĹľ stáča a pokraÄŤuje ÄŹalšou studĹ?ou dole. Keby sme sa boli dole šmykli, ktovie ako by to dopadlo…
Na dne druhej studne sa jaskyĹ?a náhlo konÄŤĂ­, no my nie sme vĂ´bec sklamanĂ˝ ba naopak.  Na konci sa dá pracovaĹĄ, no nielen tam a tak má viac moĹľnostĂ­ kde sa dá pracovaĹĄ. Ä˝ubošova jaskyĹ?a sa koneÄŤne otvorila a tak sa stala našou najdlhšou rieÄŤnou jaskyĹ?ou a to urÄŤite nepovedala poslednĂ© slovo…

Tu je jasný dôkaz toho, že sto ľudí mám sto názorov (v mokrej časti sa objav nepredpokladal) a nebyť Stana, ktorý stále dúfal, že v mokrej časti je to čo potrebujeme, dnes by ste tu nenašli tento článok.

JaskyĹ?a mala ku dnešnĂ©mu dĹ?u oficiálnych 35m hoc zameranĂ˝ch vraj bolo okolo 50m, no teraz sa jej dĺžka pohybuje okolo 100m s deniveláciou cca -25m a tu je zoznam ÄľudĂ­, ktorĂ˝ sa dnes o to zaslúžili:

Vlado Tencer, Stano Kočíšek, Milan Blúsk, Marek Velšmid, Ľuboš Janeček, Peter Hubek, Miro Oravec, Fero Bártek

Samozrejme musím spomenúť objaviteľa Ľuboša Romana, ktorý už nepôsobí v tejto skupine a mnoho ďalším, ktorí sa podieľali na prácach v jaskyni.

ÄŽakujeme

22.01.2005

Dnešná akcia bola zameraná na rozšírenie vstupných častí nových priestorov a keďže nás bolo desať, tak sme sa zamerali i na hľadanie možného pokračovania. Rozdelili sme sa na štyri skupiny.
1. skupina osadila rebrĂ­ky v studni a kopala na jej konci
2. skupina kopala na konci tunela, kde je tieĹľ moĹľnosĹĄ postupu
3. skupina sa zamerala na rozšírenie chodby z nových priestorov do starých
4. skupina ako 3. skupina len zo starých častí do nových

 

Vstupná chodba pred rozšírením

..a po rozšírenĂ­ s „Betmenom“

23.01.2005

DokonÄŤenie rozširovacĂ­ch prác sa nekonalo. Boli sme iba štyria a tak sme kopali na dne studne, ktorĂş pravdepodobne nazveme STUDŇA GEĂ“D, pretoĹľe je naozaj plná geĂłd, ĹľiaÄľ bez vnĂştornĂ©ho vykryštalizovania 🙁

29.01.2005

DokonÄŤili sme prehlbovanie chodieb, takĹľe uĹľ Ĺľiadne plazenie, ide sa po štyroch! V studni sme namontovali lanovku a keÄŹĹľe nás bolo viac, pretoĹľe si to išli vyskúšaĹĄ „NOVICI“ Komár, Dubák a Tomáš, ktorĂ˝ s nami uĹľ bol vo vĂ˝veri, tak sa troška popracovalo i v suchej ÄŤasti jaskyne. V studni sme sa potrápili technikou „STEP BY STEP“, no kopaĹĄ sa stále dá. Pravdepodobne ide o studĹ?u s ktorej bol vĂ˝ver. UrÄŤite to pustĂ­, ale kto vie ako hlboko budeme musieĹĄ ešte kopaĹĄ…

6.2.2005

osadili sme stĂşpaÄŤky v studni a trocha sme pokopali. Boli sme iba dvaja a tak sme sa trocha potrápili, a hlavne Stano, pretoĹľe niesol všetky stĂşpaÄŤky + a všetko okolo toho (cca 40kg)…

Mimochodom, kto by sa nechcel trápiť s rebríkmi, alebo by ich transport bol zložitý či už pre zdolávanie plaziviek alebo pre ďaleký namáhavý transport, je výhodné použiť stúpačky. Veľmi dobrý nápad Stana sa osvedčil nielen v skružiach, ale aj inde v teréne.

 

19.02.2005

Konečne sme sa za účasti členov speleo klubu Bratislava dostali k meraniu a tak sme namerali 122,5m a s hĺbkou -21m.
Po MaĹĄovom rozbore hornĂ­n obsiahnutĂ˝ch v blate, mĂ´Ĺľeme len s ĹĄaĹľkosĹĄami uvaĹľovaĹĄ odkiaÄľ sa nabrali horniny ako sĂş sÄľuda ÄŤi granit, pretoĹľe najbližšie miesto s obsahom tĂ˝chto hornĂ­n je vraj okolo 2500m vzdušnou ÄŤiarou. KeÄŹĹľe geologickĂş mapu zatiaÄľ nemáme k dispozĂ­ciĂ­, je otázne kam nás jaskyĹ?a „pustĂ­“.
poznámka: geologická mapa Malých Karpát bola vydaná v sedemdesiatich rokoch a nová by sa mala začať robiť tento rok, takže bude hotová okolo roku 2009.

 

_{Zopár starších i najnovších fotiek z novoobjavených častí}

_<

_{NovoobjavenĂ©…}

  26-27.02, 06.03.2005 TeplotnĂ© pozorovania na lokalite sa prĂ­liš nelíšia, teplota kolíše zatiaÄľ iba o pol stupĹ?a. Priemerná teplota jaskyne je 8,5°C. Inak sa poÄŤas troch akciĂ­ na lokalite okrem pribĂşdajĂşcich metrov a narastajĂşcej hrádze, niÄŤ nezmenilo. Trocha sa nám zmenil tvar a sklon studne a tak predpokladáme, Ĺľe by sme uĹľ mohli po pár akciách preniknúť do novĂ˝ch priestorov. ÄŚi to však bude na ÄŹalšej alebo za šesĹĄ akciĂ­, to sa nik neodváži predpovedaĹĄ… 13.03.2005 opäť sa menĂ­ charakter chodby. ÄŚo to prinesie ukáže aĹľ ÄŤas…     17.aprĂ­la 2005 ..ako vĹľdy, všade samĂ© blato a nikto to za nás nechce vykopaĹĄ. Dnes sme sa boli pozrieĹĄ v Líščej jaskyni a pri Haviarni, tak nám zostalo menej ÄŤasu na Ä˝ubošovu. Trocha sme pokopali, no kope sa ĹĄaĹľko, hlina je tvrdá ako kameĹ?. AspoĹ? sme pobrali odpad a uĹľ nepotrebnĂ© veci, ktorĂ© sa nám tu váľali dlhšiu dobu.   Â