Po stopách kuchynských katakomb

Na jeseĹ? minulĂ©ho roka, pri prieskumoch kuchynsko-orešanskĂ©ho krasu, sa ku mne dostala informácia o tajomnĂ˝ch kuchynskĂ˝ch katakombách. Tieto zabudnutĂ© chodby by sa mali nachádzaĹĄ v okolĂ­ tunajšieho kostola. Ä˝uboš, ktorĂ˝ sa do obce KuchyĹ?a prisĹĄahoval, o katakombách rozpráva so silnĂ˝m zapálenĂ­m. KeÄŹĹľe ide o podzemnĂ© priestory, ktorĂ© sĂş nám jaskyniarom blĂ­zke, netrebalo mi viac aby sa u mĹ?a neprejavil zvýšenĂ˝ záujem. Legenda je naviac zahalená tajomnom, ktorĂ© prebudilo nadšenie i u viacerĂ˝ch ÄŤlenov nášho speleoklubu. PoĹľiadal som Ä˝uboša, aby kontaktoval starostu obce i pána farára. Onedlho sme mali povolenie z obce i fary povolenie na prieskum.

Očakavania boli veľké. Išlo by o zaujímavé ľudské dielo vybudované za neznámym účelom v malej dedinke na úpätí Malých Karpát.

Z miestnych zdrojov sa nám podarilo pozbierať niekoľko informácií o tunajšom podzemí.

Katakomby by mali maĹĄ hlavnĂ˝ vchod pred kostolom, ktorĂ˝ bol zavalenĂ˝ kameĹ?om. Do katakomb by sa malo daĹĄ dostaĹĄ cez i studĹ?u na fare a studĹ?u za rechtorskou* pivnicou. Tieto studne však mali slúžiĹĄ ako odvetrávanie podzemia a zdroj pitnej vody. Chodby by sa mali tiahnuĹĄ ÄŹalej smerom k priehrade a na opaÄŤnĂş stranu smerom na ĹľelezniÄŤnĂş stanicu. Napokon do neÄŹalekĂ©ho ĹľidovskĂ©ho cintorĂ­na. Tam mala byĹĄ márnica (moĹľno myslenĂ˝ dom smĂştku – Ciduk hadi), kde mal byĹĄ pĂ´vodne ÄŹalší vĂ˝chod. /Ĺ˝idovskĂ˝ cintorĂ­n by si vyĹľadoval inĂş samostatnĂş pozornosĹĄ, snáď niekedy v inom ÄŤlánku/

Ľubošovi sa podarilo získať i priame svedectvo.

Pán Anton ako chlapec spolu s kamarátom išli p. rechtorovi* nabrať do pivnice zeleninu na polievku. Jednému z nich sa však pod nohou prepadla podlaha. Zistili, že mu noha uviazla v neznámom priestore pod pivnicou. Mladí chlapci chceli podzemie preskúmať. Dieru zväčšili, no čierny priestor bol hlboký, tak išli pre rebrík. Ten sa im podaril zosunúť až na dno. Bola tam čierno čierna tma, potrebovali svetlo. Pri hľadaní niečoho čo by im poskytlo aký-taký zdroj svetla boli už podozriví, tak ich dospeláci vyspovedali. P. Antonovi s kamarátom už dole zliezť nedovolili a sami vyšli po rebríku dole. Prieskum sa však nekonal. Zakázali im tam vstup a dieru nakoniec zahádzali.

kluc2_resize

kluc_resize

Pán Anton nás priviedol k spomenutej pivnici, od p. farára sme dostali „dobový“ kľúč, ktorý pasoval do zámku na vrátach tajomnej pivnice. Ukázal nám pravdepodobné miesto prepadu zeminy. Pred pivnicu sme vyniesli niekoľko vecí, ktoré nám stáli v ceste, ako i podlahové dosky, ktoré sme museli pred výkopovými prácami odstrániť. Vykopali sme prvú sondu pol metra hlbokú a tak i širokú. Sonda bola bez náznaku zasypania alebo prepadu. Štruktúra zeminy nič nenaznačovala. Pre istotu sme tam zatĺkli roxorovú tyč do hĺbky cca 1,5m. Spolu s tyčou by hĺbka predstavovala 2m.


spodna sonda_resize

vrchna sonda

horna sonda2_resize

Po prvotnom sklamaní a ďalších rozhovoroch s p. Antonom sa ukázalo, že sa toto odohralo okolo roku 1942 keď mal deväť rokov. Je to už šesťdesiat rokov čo je veľmi dlhá doba na to aby boli viaceré fakty skreslené. Pohľadom deväť ročného chlapca sa však tieto fakty stávajú nedôveryhodnými.

PoÄŤas prieskumu sa zo zvedavosti okoloidĂşcich dozvedáme, Ĺľe vchod do katakomb mal byĹĄ v inej pivnici ako sme pĂ´vodne kopali. ÄŚiĹľe vo farskej pivnici. V podzemĂ­ sĂş vraj stoliÄŤky a stoly vytesanĂ© pri kopanĂ­ chodieb. ÄŽalší obÄŤan však tvrdĂ­, Ĺľe vstup je iba v studni za farou. ZaÄŤĂ­na sa nám to zamotávaĹĄ…

kosti_resize

Po vykopaní ďalších sond nenachádzame žiadne známky prepadu až na pár drobností, kostí a črepov. Poslednú sondu sme sa rozhodli urobiť dlhšiu a hlbšiu. Sonda odo dverí po prvú sondu so zatlčeným roxorom dosahuje hĺbku okolo metra so šírkou necelých šesťdesiat centimetrov a dĺžkou poldruha metra. Na Ľubošovu žiadosť nechávame sondu nezahádzanú pre ďalšie sondážne práce.

Ďalšiu prieskumnú akciu sme započali pri pivniciach neďaleko kostola.

Pána Antona podzemie natoľko priťahuje, že sa za ním prepadáva zem. A to doslova. Podľa slov Antona sa to stalo pred jeho domom:

Naštartoval som svoju Ĺ kodovku a chcel som odĂ­sĹĄ do práce. Prešiel som len zopár metrov, keÄŹ sa za mnou zrazu prepadla zem. Vyšiel som z auta a pozerám, diera hlboká niekoÄľko metrov. HneÄŹ som vedel, Ĺľe ide o tajomnĂ© chodby. Na moju škodu, musel som Ă­sĹĄ do práce. KeÄŹ som sa však vrátil, vtedajší starosta dal dieru zasypaĹĄ. Aj sme sa povadili. Ako to mohol daĹĄ len tak zasypaĹĄ? Bez prieskumu! ÄŚo ak by sa tu prepadol dajakĂ˝ nákladiak, ktorĂ˝ch tu jazdĂ­ ÄŤoraz viac…



prepad_resize

zapratana pivnica_resize


Zamerali sme sa na pivnicu smerujĂşcu ku tomuto miestu. Pivnica je aĹľ po strop zahádzaná rĂ´znym odpadom cez stavebnĂş suĹĄ aĹľ po ĹľeleznĂ© ÄŤelo z postele. Prienik preto vyĹľadoval zopár minĂşt „upratovania“ aby sa dalo preplaziĹĄ. Pivnica je murovaná, vyloĹľená tehlami. ObÄŤas dajaká hrozĂ­ pádom. DĂşfali sme, Ĺľe by sme sa mohli dostaĹĄ aĹľ k miestu, ktorĂ© bolo zasypanĂ©. Na konci v najbližšom mieste k prepadu je však pivnica neporušená – vymurovaná tehlami. V pivnici sa v Äľavej zadnej ÄŤasti nachádzala nedokonÄŤená kopaná pivnica. Tato ÄŤasĹĄ len potvrdzuje, Ĺľe by sa tu mohli nachádzaĹĄ aj inĂ© kopanĂ© chodby. O zámere preskĂşmaĹĄ tajomnĂ© chodby som náš zámer predom konzultoval s riaditeÄľom vlastivednĂ©ho mĂşzea v Hlohovci. S p. Mgr. Jozefom UrminskĂ˝m. PodÄľa jeho slov boli v minulosti takĂ©to chodby kopanĂ© napr. k obilnĂ˝m jamám presahujĂşce niekoÄľko desiatok metrov…

Tu sĂş steny z dostatoÄŤne pevnĂ©ho materiálu, ktorĂ˝ by „mohol“ vydrĹľaĹĄ i takĂ©to dielo. KaĹľdopádne ak sa tu dajakĂ© chodby nachádzajĂş, bolo by potrebnĂ© ich preskĂşmaĹĄ. Mohlo by Ă­sĹĄ o ÄŤasovanĂş bombu. Chodb mĂ´Ĺľe byĹĄ rokmi atakovaná povrchovou i spodnou vodou. Cez vojnu by bola vystavená silnĂ˝m otrasom (spomĂ­na sa aĹľ 16000 bomb v okolĂ­ i v intraviláne obce) a ak sa chodba nachádza pod dajakou stavbou, je mrazivĂ© ÄŤo i len pomyslieĹĄ na následky zrĂştenia sa takejto chodby…

strop kop piv


PrieskumnĂ© práce ĹľiaÄľ nepreukázali vĂ˝skyt Ĺľiadnych chodieb, ÄŤo nás veÄľmi mrzĂ­. Radi by sme chodby preskĂşmali, zamerali a vyhotovili mapovĂş dokumentáciu…

PodÄľa mĂ´jho názoru však Ĺľiadne chodby v obci KuchyĹ?a nie sĂş a ani nikdy neboli. AspoĹ? nie takĂ©ho rozsahu.

Vedie ma k tomu veÄľmi vydarená publikácia: Z dejĂ­n obce KuchyĹ?a, vydanie druhĂ© 1996, autor MVDr. Pavol Hallon.

Kto ju nemá a pochádza zo spomenutej obce, vrelo doporučujem.

Autor sa v publikáciĂ­ o katakombách nikde ani náznakom nezmieĹ?uje. No po spojenĂ­ faktov sa ponĂşka vysvetlenie:

Z histĂłrie kostola sa dozvedáme, Ĺľe bol kostol postavenĂ˝ v 16. storoÄŤĂ­ a zrĂştenĂ˝ v 18. storoÄŤĂ­ aby mohli postaviĹĄ novĂ˝. V roku 1733 sa dávala do kostola nová dlaĹľba a kameĹ? uzatvárajĂşci kryptu. Na pĂ´vodnom sa poškodili rohy. KameĹ? preto poloĹľili pred veĹľu, ÄŤiĹľe pred vchod do kostola. KeÄŹĹľe mal kameĹ? zapustenĂ© štyri oká, mohol po prestavbe u ÄľudĂ­ vyvolaĹĄ dojem, Ĺľe je tam nieÄŤo uzatvorenĂ©. KeÄŹ sa kostol prerábal, prezreli i kryptu. UrÄŤite sa o tom v tedy hovorilo a tak vznikali rĂ´zne historky. KameĹ? neskĂ´r pri poslednej oprave zabetĂłnovali…

Jedna nesprávna domnienka a tajomnĂ© chodby s historkami sĂş na svete…


Kam sa však kamarát p. Antona ako dieĹĄa prepadol? Je ĹĄaĹľkĂ© po toÄľkĂ˝ch rokoch usĂşdiĹĄ ÄŤo je naozaj pravda a ÄŤo len predstava detskej fantázie. StaÄŤilo totiĹľ len aby sa niekto v pivnici prepadol cez hnijĂşce dosky ÄŤi dutinu v zemine a v spojitosti s prĂ­behom o chodbách pod kostolom mĂ´Ĺľeme povoliĹĄ uzdu fantáziĂ­…

Čo však v prípade prepadnutia cesty neďaleko pivníc?

Toto už nemožno zaradiť do oddelenia fikcií. Čo sa však mohlo prepadnúť?

V obci je pozostatok niekoÄľkĂ˝ch starĂ˝ch nepoužívanĂ˝ch pivnĂ­c. SĂş murovanĂ©, no našli sme i voÄľne kopanĂş chodbu. NiektorĂ© pivnice boli zrĂştenĂ© pri novostavbách. InĂ© mohli byĹĄ zrĂştenĂ© len z ÄŤasti a tak sa ÄŤasom pozostatky zaÄŤali prepadávaĹĄ, a práve moĹľno tie kopanĂ©…


Niektoré otázky však zostávajú stále nezodpovedané.

Vraj jestvuje mapová dokumentácia chodieb, ktoré mal k dispozícií bývalý pán farár. Overiť si to však nie v mojich silách. Teraz žije niekde v Jeruzaleme. A tak si ďalej kladiem otázky:

Sú v obci dajaké chodby? Kto ich vykopal a za akým účelom?

zidak_resize

Autor: Marek Velšmid



Prieskumu sa zúčastnili:

Jozef Kovárik, Milan Herz, Radovan Herz, Tibor Kožuch, Ľuboš Jánoš a Marek Velšmid

poÄŹakovania

  • za umoĹľnenie prieskumu ÄŹakujeme RĂłbertovi Bujnovi a ThDr. Ladislavovi Ostrákovi

  • za prĂ­beh a sprevádzanie ÄŹakujeme Antonovi ÄŚedrlovi


* Rechtor – uÄŤiteÄľ, správca cirkevnej školy


 

Facebook Comments