Mariánska čeľaď /prvé kroky/

Po sološnickej krypte a kuchynských katakombách prechádzame na vážnu výpravu. Od Igora H. som dostal email s námetom na prieskum podzemných chodieb Máriačaládu. Kamarát internet mi hneď všetko dopodrobna opísal.

„Vyguglil“ som veľmi zaujímavé články, fotografie a zopár videí.

Na stránke Veľkých Loviec, obce ku ktorej Mariačalád katastrálne patrí, majú niekoľko informácií, ktoré nás naštartovali:

Pod kláštorom sa zachovala bohatá sieť únikových chodieb, ktoré sa využívali počas vojen s Turkami. Časť z nich preskúmali ľudia z okolia. Nebezpečnú trasu prešli s biolampou, no pre tažký vzduch sa po kilometri vrátili. Chodby boli pôvodne široké až štyri metre.

mariacalad_01

 

KeÄŹĹľe ide o podzemie, nikto nevie akĂ© nástrahy na nás ÄŤakajĂş.. Dal som sa pre to k zháĹ?aniu detektora oxidu uhliÄŤitĂ©ho (CO2), ktorĂ˝ pre nás predstavuje najväčšie nebezpeÄŤenstvo. Je to ĹĄažší plyn neĹľ kyslĂ­k. Preto sa nemá ako dostaĹĄ z podzemia von. Pri jeho vysokej koncentráciĂ­ a vdĂ˝chnutĂ­ je to skoro to istĂ©, ako by ste sa pod vodou nadĂ˝chli… Menšie mnoĹľstvá tohto plynu máte aj doma. KeÄŹ nevetráte, cĂ­tite sa ospalo a unavene. Je to spĂ´sobenĂ© práve zvýšenou koncentráciou oxidu uhliÄŤitĂ©ho vo vduchu. Väčšie koncentrácie ako 1000ppm sĂş uĹľ nebezpeÄŤnĂ©. VeÄľa ÄľudĂ­ si ho mĂ˝li z oxidom uhoÄľnatĂ˝m (CO), ktorĂ˝ je na rozdiel Äľahší ako kyslĂ­k. A nie len beĹľnĂ˝ Äľudia. V eshopoch ÄŤasto nájdete pri detektoroch CO uvedenĂ©, Ĺľe ide o detektor oxidu uholiÄŤiteho alebo CO2. Samozrejme, Ĺľe rozdiel je patrnĂ˝ ihneÄŹ podÄľa ceny… KaĹľdopádne niÄŤ som nezohnal. To ÄŤo bolo dostupnĂ©, je drahĂ©. Rádovo v stovkách EUR. Našiel som i jeden modul, ktorĂ˝ by po Ăşprave vyhovoval naším potrebám. Ĺ˝iaÄľ nebol dostupnĂ˝. TrubiÄŤky, ktorĂ© by sa dali pouĹľiĹĄ ako náhrada, boli na objednávku do 14 dnĂ­. No my sme chceli vyraziĹĄ uĹľ nasledujĂşci vĂ­kend. Oslovil som i hasiÄŤov v Malackách. Priamo senzory CO2 nemajĂş a analyzátory plynu sĂş veÄľkĂ© a drahĂ© hraÄŤky na zapoĹľiÄŤanie. SpoÄľahnúť sme sa preto museli na lampáš. Nie je to 100% detektor, no ak ho správne pouĹľijeme, musĂ­ staÄŤiĹĄ…

Trochu som sa nechal uniesť detektormi, ktoré Vás určite nezaujímajú, preto sa radšej vrátim k Máriačaládu.

Ku kláštoru sme dorazili v sobotu 18.8.2012 okolo jedenástej hodine. Plánovali sme príchod skôr, no pre opravy ciest a Martinove ranné zaspanie, sme prišli o čosi neskôr. Neprekvapilo nás ani smetie a toaletný papier, ktorý s vetrom poletoval po okolí. Išli sme hneď obzrieť terén.

Na mieste bývalého dvojvežového kostola, ktorý bol zničený počas vojny, je teraz nádvorie. Je však už veľmi zarastené. Človeku sa až nechce veriť, čo sa zmení-zničí za neuveriteľných 23 rokov.

V roku 1970 bol kláštor vyhlásený za historickú pamiatku. Jeho správu prevzali pamiatkári a budova slúžila ako depozitár Okresného múzea v Nových Zámkoch. V roku 1972 sa podarilo získať finančné prostriedky a bola kompletne vymenená strecha – rezivo i krytina, aby sa zabránilo poškodzovaniu muriva. Budova bola uzatvorená, bola tam zabezpečená trvalá strážna služba.

V rokoch 1972-1977 sa tu konali kaĹľdoroÄŤne festivaly mládeĹľnĂ­ckych klubov. Boli to trojdĹ?ovĂ© podujatia venovanĂ© športovej ÄŤinnosti mládeĹľe a kultĂşre. V roku 1991 aĹľ do r. 1997 sa v priestoroch kaĹľdoroÄŤne poÄŤas letnĂ˝ch prázdnin, konali stretnutia kresĹĄanskej mládeĹľe…

Prišiel november 1989 a s nĂ­m neĹľná revolĂşcia. Kláštor a pĂ´da boli vrámci reštitĂşciĂ­ prinavrátenĂ© pĂ´vodnĂ˝m vlastnĂ­kom – cirkvi. NiÄŤ na tom nemenĂ­ i fakt, Ĺľe ÄŤasti kláštora zdevastovali, keÄŹ ho štátne majetky používali ako sklad obilia i ako ovÄŤinec. Ešte v roku 2005 tam bolo, podÄľa diskusiĂ­ na internete, torzo strechy. Dnes tam po streche nie je ani pamiatka a prepadávajĂş sa stropy najvyššieho podlaĹľia. ÄŚo nezniÄŤil ÄŤas, zniÄŤili zberaÄŤi tehál, vandali, feťáci a iná nekultĂşrna háveÄŹ! Zaslúžili by si i tvrdšie slová.

Opäť som sa nechal uniesĹĄ a odboÄŤil od tĂ©my tajomnĂ©ho podzemia…

Po krátkej asi hodinovej prehliadke kláštora a okolia, sa prezliekame do kombinĂ©z, ladĂ­me svetlo, balĂ­me vybavenie. Vchádzame do najnižšej ÄŤasti kláštora aby sme vošli do tajuplnĂ˝ch chodieb. ZaujĂ­mavĂ˝ prechod chodieb a prudkĂ© klesanie cca -30% naznaÄŤujĂş, Ĺľe nejde len o obyÄŤajnĂş pivniÄŤku. Na samom dne opäť „bordel“, no ale ÄŤo sme ÄŤakali? Ĺ˝e tu budĂş predávaĹĄ zmrzlinu? Prechádzame do väčšieho priestoru, ktorĂ˝ však nesie známky zavalenia. Pod zavalenĂ˝m stropom nachádzame vĂ˝drevu, ktorĂş tu nechali podobnĂ­ nadšenci ako sme my. VĂ˝dreva je zloĹľená z troch trámov, ktorĂ© sĂş uloĹľenĂ© do obrátenĂ©ho pĂ­smena U. Na najvrchnejšom tráme sĂş dosky, ktorĂ© sĂş uloĹľenĂ© po celej dĺžke závalu. Sklamanie nastáva, keÄŹ chodba po pár metroch konÄŤĂ­. NevadĂ­ , aspoĹ? tu nebude veÄľa mapovania. 🙂

Zopár fotografií a šesť meracích bodov bolo o chvíľu hotových. Pred nami bola zložitejšia časť.

P8185132_resize P8185130_resize P8185119_resize mapa

Pri kláštore sa nachádza viacero prepadnutĂ˝ch miest. PodÄľa všetkĂ©ho nemĂ´Ĺľe Ă­sĹĄ o niÄŤ inĂ© ako o prepad tĂ˝chto podzemnĂ˝ch chodieb. Igor tu teraz chĂ˝ba. PĂ´vodne sa mal tieĹľ zúčastniĹĄ, no nebol tu. Ráno tesne pred odchodom som si ešte preÄŤĂ­tal email, kde mi poslal plánik prepadov, cez ktorĂ© sa dá prejsĹĄ do podzemia. To pre istotu, Ĺľe by neprišiel. Jeho kolega v práci totiĹľ nenastĂşpil po Igorovej noÄŤnej, tak musel zostaĹĄ pracovaĹĄ. PodÄľa plánku som ihneÄŹ našiel prepad oznaÄŤenĂ˝ ÄŤ.2. Bol však plnĂ˝ smetĂ­ a tak som hÄľadal menšie zlo. PodÄľa nákresu by tu mal byĹĄ i ÄŹalší prepad. Bol však plytkĂ˝, zo Ĺľiadnym náznakom moĹľnĂ©ho prieniku. HÄľadám teda prepad oznaÄŤenĂ˝ ako ÄŤ.1. cez ktorĂ˝ by sa malo tieĹľ daĹĄ prejsĹĄ. NeĂşspešne. Neskor sme ho pravdepodobne identifikovali – bol zasypanĂ˝ stavebnĂ˝m odpadom…

Pokúšame sa kopať. Najprv ja s Ľubošom. Nič však nenaznačuje možnosť prieniku. Ľuboš označuje naproti hlbší prepad a skúša preniknúť palicou. Je tam však veľa odpadu. Kopem hlbšie, no cez špinavé plienky a použité kondómy sa zdvíha žalúdok.

Túžba prieniku však nedá Tiborovi a tak zostávame dvaja dole a pokúšame sa poodkryĹĄ tajomno i napriek situáciĂ­…

P8185137_resize P8185133_resize

Napokon sme to však vzdali. „Don Quijoti na Mariačaláde“

Cez tony odpadu to proste nejde. Prechádzame na povrchovĂ˝ prieskum a chalanom ukazujem studĹ?u, ktorĂş som našiel pri prvej obhliadke. Tibor je prekvapivo vnĂ­mavĂ˝ a v poklope nachádza obruÄŤ z kola koÄŤiara. Tibor exceluje. NeÄŹaleko studne, nachádza bazĂ©n (hoci najprv kriÄŤĂ­, Ĺľe tu sĂş dajakĂ© základy). ÄŚasom zarastenĂ˝ bazĂ©n s pozostatkom minerálnych nátekov a hladinovej ÄŤiary nasvedÄŤuje, Ĺľe jeho šikmĂ© postavenie nie je náhodnĂ©. V prednej ÄŤasti umiestĹ?ovali stavidla aby mali viac vody (niekto poznamenal plavci a nepalvci), zatiaÄľ ÄŤo v zadnej ÄŤasti voda pretekala zadnou stenou mimo bazĂ©na do neÄŹalekĂ©ho potoka. Dnes však uĹľ len s obÄŤasnĂ˝m tokom a niekoÄľkĂ˝mi zabahnenĂ˝mi kaluĹľami. PrĂ­toková rĂşra do bazĂ©na, uĹľ nieje takmer vidieĹĄ. Jej smer naznaÄŤuje, Ĺľe by mohla vyĂşsĹĄovaĹĄ zo studne.

P8185097_resize P8185106_resize P8185111_resize P8185110_resize

V studni mohol byĹĄ zachytenĂ˝ termálny prameĹ?, ktorĂ˝ sa spomĂ­na na stránkach valka.cz, kde sa píše, Ĺľe este v šesĹĄdesiatich rokov ho používali.. Zo studne sa mohol odvádzaĹĄ ku bazĂ©nu, no mohol slúžiĹĄ i ako zdroj vody pri ukrĂ˝vanĂ­ sa v podzemĂ­ ÄŤo naznaÄŤuje smer prepadnutia chodieb. Dnes je v nej asi poldruha metra vody. HÄşbka studne je asi tri metre, no mĂ´Ĺľe tam byĹĄ všeliÄŤo pohádzanĂ©…

V priskume pokraÄŤujeme na inom mieste.

Severne od MariaÄŤaládu v porastoch sĂş zbytky konštrukciĂ­ 20. storoÄŤia. Pravdepodobne pĂ´jde o stavby štátnych majetkov. Za nimi sa nachádza ÄŹalšie prepadnutĂ© miesto s vykopanou studĹ?ou asi štyri metre hlbokou. MĂ´Ĺľeme len predpokladaĹĄ, ÄŤi dotyÄŤnĂ­ chceli preniknúť do podzemia a dĂşfali, Ĺľe sa vedÄľa prekopĂş. MoĹľnĂ© však je i to, Ĺľe studĹ?a nemá s prepadom niÄŤ spoloÄŤnĂ©ho. Keby sme sa my chceli prekopaĹĄ, skĂşsili by sme priamo prepad. MoĹľno chceli vykopaĹĄ stratenĂ˝ prameĹ? 🙂

P8185170_resize P8185165_resize P8185158_resize P8185164_resize

Cestou nachádzame ÄŹalšie zbytky uĹľ nejestvujĂşcich stavieb a mĂşrov. Zastavujeme sa pri zaniknutej Ĺľumpe, nakĂşkame dnu a pomaly sa vraciame naspäť k parkovisku. UvaĹľujeme kedy sa sem opäť vrátime…

TĂşto lokalitu opúšťame v nádeji, Ĺľe sa niekto nájde, kto by to tam vyÄŤistil a odpad odviezol kam patrĂ­. MoĹľno sme tieĹľ nenašli prepad ÄŤ.1 alebo je len trocha zasypanĂ˝…

Mariačalád nás očaril a ako poznamenal Vlado Tencer keď si pozrel fotografie: ..pekne a bolestivé!

P8185148_resize P8185188_resize

ostatné fotografie si môžete pozrieť vo fotogalérií tu

3D

download: mapa, 3d model, software k 3D modelu  loch

Akcie sa zúčastnili: Tibor KoĹľuch, Radovan Herz, Ä˝ubomĂ­r Jánoš, Martin KoÄŤkovskĂ˝ (speleo TT) a ja – Marek Velšmid

zdroj: internet


Facebook Comments

Mohlo by vás zaujímať: