Od poslednej zámery sme prekopali necelých desať metrov keď sa začali objavovať väčšie bloky i tvar sa čiastočne pozmenil. Podľa týchto znakov to vyzeralo, že nebude trvať dlho a budeme mať postup.

Devina ako my voláme jaskyňu Pri kríži nejednému jaskyniarovi zamotala hlavu. Mne sa to stalo pred pár rokmi. Bola to prvá jaskyňa do ktorej som sa nevošiel. Pocity, ktoré som vtedy zažíval popisujem v článku cestou do Deviny. Tento rok sa tu pracovalo počas zrazu a tak sa rozhodlo, že sa jaskyňa uzavrie. S rozhodnutím o uzávere som nesúhlasil pre jej neprístupnosť...

Stihli sme to len tak tak. Po príchode sme sa preľakli, že je jaskyňa uzavretá.
Našťastie sme stihli posledný vstup, kde už nebolo veľa návštevníkov, vlastne len dvaja plus ja s Ľubošom.
Trocha ma zaskočila vstupná časť jaskyne. Vyzeralo to ako by vypchatý medveď bol hlavnou a konečnou atrakciou celej Važeckej jaskyne.

Peter Magdolen vybavil návštevu našich kolegov v Poľsku (čo že už Peter všetko nevybaví) na 27. júna 2008.
Plán bol jasný. Ideme na návštevu, oddýchnuť si, porekreovať sa.
Prvý deň sme si naplánovali pohodovo, na celý deň s návštevou Važeckej jaskyne.
Po prekročení hraníc sme nič mimoriadne nezaznamenali, vzduch dýchajú ten istý a počasie bolo tiež rovnaké...
Jediné čo sa zmenilo bolo, že sme prešli z cesty na drogi.