Hačova jaskyňa

Je jedným z najpozoruhodnejších jaskyniarskych postupov v Malých Karpatoch za posledné obdobie vôbec. Vchod do jaskyne, pôvodne prirodzené prepadlisko menšej korozívnej kaverny, sa nachádza v 50m od hrebeňovej  hrany cca 690m n/m. Najvzdialenejšie body jaskyne sa nachádzajú v priemete na povrch stále len približne 50m od vchodu, avšak už hlboko v masíve. Pozoruhodná je dosiahnutá denivelácia jaskyne. Najnižšie priestory už takmer korešpondujú s výškovou úrovňou plošiny (630m n/m), čo by mohlo znamenať v ďalšom pokračovaní jaskyne azda už aj významnejší horizont. Dôležitou informáciou z hľadiska prieskumu Hačovej j. sú prievany. Ich pulzný charakter môže mať sčasti na svedomí aj exponovanie masívu do silných náveterných polôh. Viac objektívnosti do problematiky vnesie len dlhodobé pozorovanie prievanov a meranie ich teploty.

Ku dnešnému dňu má jaskyňa 548m s hĺbkou -73m

Jaskyňa dostala názov na pamiatku otca objaviteľa Miloša Haču a jej celý názov znie jaskyňa Alojza Haču.

Všetky zásluhy na tejto lokalite patria bez výhradne Milošovi, ktorý na tejto lokalite (dokonca i sám) odpracoval nespočetné množstvo hodín.

November 2004 - Hačovi sa po pár odstreloch podarilo preniknúť závalom v koncovej časti jaskyne. Pribudlo takto ďalších cca 100m, ktoré nie sú zatiaľ zamerané. V závale sa preplazil  cez úzke meandre do studne odkiaľ prúdi silný prievan. Ide o plazivku v závale, takže je to pre silné nervy...

...

Dňa 16.novembra 2004 došlo k ďalšiemu zásadnému pokroku v Hačovej jaskyni (Malé Karpaty). Dvojica prieskumníkov v zložení M. Hačo a B. Šmída tu na vrchu Sodomy-gomory zdolala za asi 1,5 hodiny dve drobné zasintrované a zahlinené zníženia stúpajúcej chodby a prenikli tak do náročného meandra a drobných sienok a priepastičiek, s celkovou dĺžkou odhadom 100 m.
K objavu došlo potom, ako objaviteľ jaskyne, M. Hačo, nelenil, neochvejne veril, že jaskyňa by mala pustiť ešte ďalej, a rozhodol sa "opáčiť" zložitý zával na konci

Jaskyňa Dzeravá skala bola už od praveku osídľovaná. Preto na tomto mieste často prebiehajú archeologické výskumy. Dzeravá skala bola do nedávna naozaj iba deravá skala, kde chodilo množstvo ľudí obdivovať obriu klenbu alebo sem chodievali  bivakovať trampi.  Na lokalite sa nikdy nepracovalo a pravdepodobne pre výskum ani pracovať nebude. Tento týždeň /4.7.2007/ sa však všetko zmenilo. Koncom júna začiatkom júla sa podarilo archeológom odkopať vrstvu zeminy a tak sa im ponad zasypaný balvan naskytol pohľad do pozostatkov jaskynného systému ktorý tu  v minulosti prerezala voda. I keď na konci zasypanej chodby, ktorá ma niečo okolo 10m, je jasne vidieť prácu vody, je sporné či sa chodba stočí alebo naozaj vyústi von z masívu kam chodba smeruje.

Prácu sme na lokalite hneď v ten deň ukončili.

Jaskyňa bola dlho opustená a tak sme sa my, čo sme tam ešte neboli, išli pozrieť. Jaskyňa má iba 12m s deniveláciou cca -7m a tak predstava o jej ďalšom osude je ako taká po prvom nahliadnutí, no nik nechce nič predpovedať, ale jednu dve akcie by to chcelo.